sobota 27. júna 2009

Po prvý krát.

Takže všetko je raz po prvý krát. Aj môj bežecký akože tréning bol po prvý krát, aj tento blog píšem po prvý krát, všetko je raz po prvý krát, však...?
Táto udalosť sa odohrala v máji 2009 roku pána. Jeden krásny deň som si povedal a dosť a odteraz zmením môj životný štýl. Poznáte to, sedavé zamestnanie, večer doma televízor, pivko atď. Ono nejaký pohyb som už mal za sebou, pár cyklovýletov max do 70 km som už posledný rok zvládol, ale to sa mi zdalo stále málo. Takže si vravím, niečo musím zo sebou urobiť a návrh, ktorý sa zrodil v mojej hlave, padol na beh. Skúsil som si čo to vlastne ten beh je, vybral som sa na Železnú studničku, zaparkoval na parkovisku pri Červenom moste/to dalo práce nájsť miesto v týždni podvečer/a idem skúsiť. Rozbehnem sa ľahkým poklusom nad asfaltkou lesným chodníkom cca 200 m a dosť, dychčím nejde to viac, aha tak to sa volá tuším kondička a ja ju tuším nemám. Takže chôdza 200 m znova skúšam beh, ešte menej vydržím a znova chôdza, beh chôdza beh chôdza beh chôdza...donekonečna, otáčam to niekde za Klepáčom, naspäť idem popri jazerách, prídem/pribehnem heh/k amfiteátru, sadám si v bufete, lapám po dychu, srdce v prdeli, volám na slečnu v bufete: veľkú kofolu prosím. Vydýchávam sa pomaly, srdce sa ukludňuje, popíjam kofolu a rozmýšlam -toto sa teda volá ten beh?- strašnéééé, dopijem, priplížim sa na parkovisko, štartujem a odchádzam so zmiešanými pocitmy domov. Takže toto bol môj beh po prvý krát. Sranda však? Ale nebola to moja prvá a zároveň posledná skúsenosť s behom, ono to malo pokračovanie...