Tak som to stihol

Tak som to stihol ešte tohto roku, tým myslím zabehnúť si svoju prvú desiatku. Ja viem mnohý si pomyslite, čože je to zabehnúť 10 km, ale pre mňa to znamená veľa. Všetko to začalo niekedy pred letom, niekedy koncom mája a začiatkom júna. Veľmi som chcel začať niečo so sebou robiť, hlavne zo zdravotného hľadiska, dovtedy som bicykloval, vyletiky na hrádzi, nejaké Malé Karpaty, ale nejako mi to už nestačilo. V rodine mam člena ktorý beháva už dlhšiu dobu, dokonca aj maratóny, tak som nejakú teoretičku skúsenosť s behom mal. Tie začiatky niekedy v júni boli veľmi ťažké, kondička pomaly v mínuse, 200m behu, 200m chôdze a tak dookola prvé týždne. Ono sa to cca po mesiaci nejako začalo zlepšovať, cítil som zlepšenie skoro po každom behu, až raz prišiel deň keď som zabehol naraz bez chôdze 3km, bol som šťastný ako blcha. Postupne som pridával nejaké tie metre navyse,4km časom 5km a niekedy v auguste som počítal že na konci roka by to mohlo byt aj 7-8 km. A ono to je 10km, myslím že dnes som zažil ten pocit keď som sa už vracal asfaltkou na železnej k parkovisku, a už som vedel že to bude desiatka, akokeby som sa vznášal, samozrejme nohy už docela protestovali, ale akoby ma niečo hnalo k vytúženej hranici 10km. A čo ďalej, o chvíľu mame novy rok, chcelo by to nejaké predsavzatie, nerád si ich dávam, ale čo v novom roku? Žeby 20km, no neviem neviem, zatiaľ pre mňa nepredstaviteľná hranica, no uvidíme.
p.s.: väčšina mojich vyklusov/doslova vyklus-1km za cca 6.30 az 7min/ bola spáchaná na železnej studničke v BA/
p.s. číslo 2: moja váha v júni 2009 bola 110 kg, momentálna je 104kg a nabudúci rok bude dúfam 95kg, moja výška je 196cm/
http://connect.garmin.com/activity/21214145

Po prvý krát.

Takže všetko je raz po prvý krát. Aj môj bežecký akože tréning bol po prvý krát, aj tento blog píšem po prvý krát, všetko je raz po prvý krát, však...?
Táto udalosť sa odohrala v máji 2009 roku pána. Jeden krásny deň som si povedal a dosť a odteraz zmením môj životný štýl. Poznáte to, sedavé zamestnanie, večer doma televízor, pivko atď. Ono nejaký pohyb som už mal za sebou, pár cyklovýletov max do 70 km som už posledný rok zvládol, ale to sa mi zdalo stále málo. Takže si vravím, niečo musím zo sebou urobiť a návrh, ktorý sa zrodil v mojej hlave, padol na beh. Skúsil som si čo to vlastne ten beh je, vybral som sa na Železnú studničku, zaparkoval na parkovisku pri Červenom moste/to dalo práce nájsť miesto v týždni podvečer/a idem skúsiť. Rozbehnem sa ľahkým poklusom nad asfaltkou lesným chodníkom cca 200 m a dosť, dychčím nejde to viac, aha tak to sa volá tuším kondička a ja ju tuším nemám. Takže chôdza 200 m znova skúšam beh, ešte menej vydržím a znova chôdza, beh chôdza beh chôdza beh chôdza...donekonečna, otáčam to niekde za Klepáčom, naspäť idem popri jazerách, prídem/pribehnem heh/k amfiteátru, sadám si v bufete, lapám po dychu, srdce v prdeli, volám na slečnu v bufete: veľkú kofolu prosím. Vydýchávam sa pomaly, srdce sa ukludňuje, popíjam kofolu a rozmýšlam -toto sa teda volá ten beh?- strašnéééé, dopijem, priplížim sa na parkovisko, štartujem a odchádzam so zmiešanými pocitmy domov. Takže toto bol môj beh po prvý krát. Sranda však? Ale nebola to moja prvá a zároveň posledná skúsenosť s behom, ono to malo pokračovanie...